Po návrate z Majstrovstiev Sveta v klasickom feedri v Taliansku, ktorých som sa zúčastnil ako nehrajúci kapitán, ma prihlásil kolega z methodového družstva Carpio na moje prvé preteky tento rok v tejto discipíne ktoré sa konali na Veľkonočný piatok na Dolnom Bare.
Tešil som sa na túto vodu jednak preto, že sa tu nachádzajú pekné kapre , vyše kilové karasy, ale aj preto, že v dňoch 29.4. – 1.5. tu bude prebiehať prvé dvojkolo prvej ligy v method feedri.
Spolu so mnou sa pretekov zúčastnil ďalší člen družstva Dominik Gaža a kamarát Jožko Molnár. Po uvítaní mi bol organizátorom vylosovaný sektor E a číslo 3. Viacerí ma vopred ľutovali, pretože z tohto miesta ešte víťaz nevzišiel a nedala sa tu chytiť ryba.
Vôbec ma to neodradilo, mal som chuť si zachytať a zistiť pre chalanov prečo sa tu nikomu nedarí. Keďže som telesne postihnutý po ťažkej borelióze, kamaráti mi pomohli rozložiť veci a Dominik mi zaklipoval štyri udice na vzdialenosť päťdesiat metrov.
Použil som vlasec značky Guru N Gauge s priemerom 0,19, krmivo Green od Promixu, wafterky od Novaka, háčiky Guru QM1 desiny a dvanástky. Všetky tieto veci som mal od nášho hlavného sponzora CARPIO so sídlom v Šuranoch, za čo mu chcem touto cestou poďakovať.
Chvíľu popri raňajkách som pozoroval vodnú hladinu a občas sa objavil chrbát kapríka. Po odtrúbení kŕmenia, som nahodil tri košíky krmiva nielen na spomínaných päťdesiatich metroch, ale na radu ďalšieho skúseného člena nášho družstva Tomáša Mindáka aj na pätnásť metrov.
Prehadzoval som každých desať minút a po asi štyridsiatich minútach prišiel ukážkový záber a po záseku začala bojovať na druhej strane väčšia ryba. Po pätnástich minútach som zasieťkoval asi štvorkilového kapríka. Susedia sa na mňa pousmiali a zagratulovali mi.
Po asi hodine a pol, keď som zo vzdialenejšieho miesta nemal záber, prešiel som na pätnásť metrov. Na druhý náhod mi poskočila špička Dome Gáborky a už mi na nej visel vyše kilový karas.
Akurát prišiel Jožko s kávou, ktorý bol v našom sektore zatiaľ bez záberu. Zbadal karasa a ihneď sa pýtal akú nástrahu používam. Nahodil som prút a ani nedopadlo kŕmidlo na dno a zabral mi druhý karas. Susedia neveriacky krútili hlavami.
Do konca pretekov sa mi podarilo chytiť ešte dvoch dvojkilových kaprov a s jedenástimi kilami som skončil na peknom treťom sektorovom mieste.
Sused naľavo chytil jedného karasa a ten napravo mal síce rovnaký počet rýb ako ja, ale všetky boli menšie a ich celková váha bola niekde tesne nad siedmymi kilami.
Z toho vyplýva, že sa nikdy netreba dopredu vzdať, ale naopak mať pripravené dobré krmivo a primerané nástrahy!
Peter Hrubják, vedúci družstva Carpio method feeder team
